HME: Putalová využila dobrú prípravu a prekvapila 4. miestom

9.3.2015

Štvorstovkárka Iveta Putalová sa môže hrdiť prívlastkom najpríjemnejšie prekvapenie slovenskej výpravy na halových majstrovstvách Európy v atletike v Prahe. V O2 Arene sa nečakane dostala do finále vďaka dvom slovenským rekordom, národné maximum zlepšila aj v boji o medaily a časom 52,84 s napokon skončila na 4. priečke. Od medaily ju delili dve desatiny sekundy. "Mám radosť, lebo som dosiahla dobrý čas. Na druhej strane som bola blízko, mala som dostatok síl, ale rozhodila ma kolízia na cieľovej rovinke. Súperky boli asi skúsenejšie, vedeli sa lepšie zorientovať. Som však veľmi spokojná, byť vo finále a ešte aj obsadiť 4. miesto - to som neverila. Zemiaková medaila je však vždy najhoršia," uviedla Iveta Putalová.

V Prahe stlačila slovenský rekord pod 53 sekúnd. Najskôr v rozbehoch bežala za 53,28, potom v semifinále už za 52,99 a vo finále stiahla z maxima ešte ďalších 15 stotín. Už po piatkovom semifinále hovorila, že prežíva rozprávku. Napokon dosiahla najlepší slovenský výsledok v O2 Arene. Mnohí nepočítali ani s jej postupom do semifinále, napokon ako prvá Slovenka v ére samostatnosti bojovala na štvrťke o medaily. 
Putalová menila slovenské historické štatistiky tento rok už šesťkrát. Zverenka trénera Marcela Lopuchovského dosiahla v Prahe životný úspech, už semifinále bolo splnením jej osobných cieľov. Vo finále bežala nebojácne, v závere však mala kolíziu Indirou Terrerovou. "Dosť ma to rozhodilo. Bola som rada, že som došla do cieľa, lebo som skoro spadla. Uvoľnil sa mi priestor, myslela som si, že sa doň vtesnám. Španielka však bola akčnejšia, sotila ma a ja som už bola rozhodená," priznala 26-ročná členka Slávie UK Bratislava po svojom premiérovom finále na veľkom medzinárodnom podujatí.
Aj keď v boji o medaily bola outsiderkou, neskladala dopredu zbrane. Do šesťčlenného boja o medaily síce postúpila štvrtým časom, ale súperky mali oveľa viac skúseností. "Nevedela som, čo môžem od finále očakávať. V piatok som bežala dve štyristovky, v sobotu to už nebolo pocitovo to, čo deň predtým. Mala som pred začiatkom protichodné pocity. Bála som sa, aby som nestratila kontakt so súperkami. Na druhej strane som si hovorila, že by som sa mohla pobiť aspoň o tretie miesto. Boj o medailu som nezavrhovala, keďže som postupovala štvrtým časom. Vedela som, že aj súperky sú unavené. Škoda, mohla som mať aspoň bronz. Zemiaková medaila je síce najhoršia, ale zo 4. miesta i časov mám skutočnú radosť," doplnila Iveta Putalová. 
Radosť z úspechu svojej zverenky mal aj tréner Marcel Lopuchovský. "Štvrté miesto je perfektné, je to niečo neuveriteľné. Iveta má prvý rok aspoň čiastočne utvorené podmienky, vďaka ktorým sa môže priblížiť európskej špičke. Absolvovala sústredenia vo Vysokých Tatrách a JAR, ktoré nám zafinancoval klub. Teraz sa ukázalo prvé ovocie toho, že financie boli dobre investované. Druhou dôležitou vecou bolo, že Iveta sa dostala do tímu Alfonsa Jucka, ktorý jej pomohol k štartu na mítingoch. Ako nováčik išla síce B-behy na mítingoch, ale stále som hovoril, že keď má konkurenciu, je ako neriadená strela. U nej je ťažko povedať, čo je schopná zabehnúť. Sám so zvedavý, čo bude v lete. Je výherný typ, vie sa vyhecovať, v sobotu jej publikum tiež pomohlo k skvelému výsledku," dodal Marcel Lopuchovský.

Zdroj: atletikasvk.sk, 8.3.2015