SP- Slovenská zlatá žatva

6.7.2015

V sobotňajších pretekoch naši vodní slalomári ovládli kategóriu C1M, keď na výsledkovej tabuli svietilo poradie prvý Michal Martikán, druhý Alexander Slafkovský, a to ešte v semifinále Matej Beňuš zlomil pádlo. Na domácej trati v Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka sa skvele prezentoval aj mladý kajakár Martin Halčin, ktorý si vybojoval finále a napokon skončil šiesty.

V nedeľu si najskôr prvenstvo vyjazdila kajakárka Jana Dukátová a o polhodinku neskôr sa víťazmi 3. kolo Svetového pohára ICF v kategórii deblkanoistov stali aj bratia Pavol a Peter Hochschornerovci. Absolútny triumf pridala aj hliadka kajakárok v zložení Jana Dukátová, Elena Kaliská, Kristína Zárubová.

Absolútne famózne sa na domácej trati ukázali Michal Martikán a Alexander Slafkovský. Päťnásobný olympijský víťaz triumfoval pred vlastnými divákmi pred šesťnásobným majstrom sveta. „Keď vyhráte doma, je to fantastické. Sú to najkrajšie preteky sezóny a som rád, že sa to podarilo. V tejto atmosfére bolo skvelé pretekať. Dal sa dosiahnuť aj lepší čas. Voda na trati mohla na niektorých miestach pomôcť i uškodiť. Trať však bola jednoduchá a veľmi pádlovacia. Po príchode do cieľa som si myslel, že čas nebude stačiť. So Sašom sme však v podstate na rovnako, dve stotiny to je možno päť centimetrov,” uviedol Michal Martikán.

O dve stotiny sekundy za Michalom Martikánom prišiel do cieľa Alexander Slafkovský. „V jednej pasáži som zachytil pádlom o kameň, skoro som sa tam prevrátil. Tam som prišiel o prvenstvo, ale som šťastný, že som neprišiel aj o medailu. Pred pretekmi by som druhé miesto bral, skončiť doma za Michalom nie je žiadna hanba. Ale obaja sme si vedomí, že sme nešli svoje jazdy, že to ešte nebolo stopercentné. Na druhej strane sme radi, že sme potešili všetkých, čo prišli pozrieť, boli fantastickí. Divákov bolo výborne počuť, od šiestej brány to gradovalo až do cieľa. Na trati som nechal všetko, ešte teraz mám ruky ako kamene. Som rád, že sme tu všetkým spravili radosť,“ usmieval sa člen KTK Dukla Liptovský Mikuláš.

O dve stotiny sekundy za Michalom Martikánom prišiel do cieľa Alexander Slafkovský. „V jednej pasáži som zachytil pádlom o kameň, skoro som sa tam prevrátil. Tam som prišiel o prvenstvo, ale som šťastný, že som neprišiel aj o medailu. Pred pretekmi by som druhé miesto bral, skončiť doma za Michalom nie je žiadna hanba. Ale obaja sme si vedomí, že sme nešli svoje jazdy, že to ešte nebolo stopercentné. Na druhej strane sme radi, že sme potešili všetkých, čo prišli pozrieť, boli fantastickí. Divákov bolo výborne počuť, od šiestej brány to gradovalo až do cieľa. Na trati som nechal všetko, ešte teraz mám ruky ako kamene. Som rád, že sme tu všetkým spravili radosť,“ usmieval sa člen KTK Dukla Liptovský Mikuláš.

Slovenským smoliarom dňa sa stal Matej Beňuš. Šampión minulotýždňového kola Svetového pohára v Krakove a zároveň víťaz piatkovej kvalifikácie kanoistov mal výborne rozbehnuté aj semifinále. Zradil ho však výstroj. „Trištvrte trate som mal sekundový náskok, tri bránky pred koncom som zlomil pádlo a už sa s tým nedalo nič robiť. Vedel som, že vediem, snažil som sa to upádlovať s polovičným pádlom, ale nemalo to žiadny záber. Voda je malá, kamene trčia, zabral som do kameňa a pádlo to nevydržalo. Cítil som, že loď nejde vôbec vpred. Niekedy sa stane, že za týždeň zlomím dve pádla, ale niekedy aj dva roky nezlomím. V takej situácii sa nedá nič urobiť, len dúfať a makať. V kvalifikácii som zvíťazil dobrou jazdou, šlo sa mi výborne, pochopiteľne ma to mrzí,“ vyznal sa člen Športového centra polície Beňuš.

„Boli to nervy od začiatku. Už kvalifikácia nešla ideálne, keď som musela postupovať cez druhú jazdu, čo boli obrovské stresy pre mňa aj celý tím na brehu. To sa podarilo, semifinále sa vyšlo zasa len o chlp. Veľmi som sama milo prekvapená, že sa to vo finále podarilo. V tejto sezóne nie som zatiaľ zdravotne ani fyzicky v top forme. Bolo to veľa vecí, ktoré sme po semifinále analyzovali. Ale všetko to boli veci, ktoré sa nedajú zlepšiť z minúty na minútu, ale skôr je to na dlhodobejší tréning. Vraveli sme si, že tomuto sa budeme venovať, keď tu skončíme. Nebola som si istá, či to dokážem napraviť, ale mnohé sa podarilo, čo potvrdil aj čas,“ začala hodnotenie lanská strieborná medailistka celkového hodnotenia Svetového pohára.

Okrúhly triumf oslavovali aj bratia Pavol a Peter Hochschornerovci, pre ktorých to bol tridsiaty raz na najvyššom stupienku. „Po semifinále sme už boli zmierení s tým, že nepostupujeme. Keď sme však zistili, že máme ťuk, požiadali sme o overenie na videu. Na ňom sa potvrdilo, že žiadny ťuk nebol, ale bránku pohla voda alebo vietor. O to sme teraz radšej. Takéto emócie patria k nášmu športu a myslím si, že sme to dnes celkom dosť prežívali. A diváci tiež,“ poznamenal Peter Hochschorner.

Tešila sa aj jeho dvojička Pavol. „Veľmi nás prekvapilo, že nám ten ťuk odpísali, pretože to bolo azda prvý raz v celej našej kariére, keď sme uspeli s protestom. Dá sa povedať, že konečne. Vo finále sme išli už hop alebo trop, jednoducho, čo to dalo…“

„Hochšíci“ uspeli prvý raz od augusta 2013, keď triumfovali na domácej vode v Čunove. „Po dlhom čase sme vystúpili na stupne víťazov, čo nás veľmi teší. Ale ešte lepšie to bude, ak uspejeme na ďalších pretekoch Svetového pohára, ktoré sú pre nás oveľa dôležitejšie, pretože už budeme zbierať body v rámci nominačných bojov do olympijského Ria de Janeiro.“

Zdroj: canoeslalom.sk, 4.7.2015, 5.7.2015