Grafická verzia

EYOF - Striebro v džude a nečaký bronz v atletike

3.8.2015

Do Miroslava Kopiša sa v kategórii do 81 kg vkladali najväčšie medailové nádeje. Tie začal napĺňať už od úvodného zápasu proti Slovincovi Jankovskému, ktorého po dvoch minútach položil na lopatky. Rovnako poľahky si poradil aj v druhom kole so Španielom Gonzalezom Ramirezom. Vo štvrťfinále narazil na Poliaka Jackiewicza, ktorý predtým porazil Gruzínca Kevkišviliho. Práve pred ním mal náš džudista najväčší rešpekt, preto ho vypadnutie súpera potešilo i namotivovalo: „Na súťaži som si veril, vedel som, že to buď pôjde od začiatku dobre alebo to nepôjde. Bol som rád, keď vypadol Gruzínec, pretože s ním som prehral aj na majstrovstvách Európy v semifinále.“ Poliaka ale náš džudista porazil za dve minúty a dostal sa do semifinále. V ňom narazil na maďarského reprezentanta Totha.Aj tohoporazil ešte pred uplynutím štyroch minút na ippon a prebojoval sa tak do finále. V ňom sa stretol s veľmi silným súperom - Rusom Kurbanismajlovom. Tomu podľahol po dvoch minútach a 6 sekundách a získal tak striebornú medailu.

Veľmi spokojný s priebehom celého dňa bol Kopišov tréner, ktorý je zároveň aj trénerom všetkých džudistov v Tbilisi, Jozef Krnáč: „Od začiatku turnaja išiel úplne perfektne, všetky zápasy a hlavne tie prvé dva, ktoré boli kľúčové zvládol úplne výborne. Naposledy so Slovincom Jankovským prehral, no teraz bolo zjavné od začiatku, že chcel vyhrať. Hodil ho na waza-ari, potom aj na ippon, bolo to teda jednoznačné. Druhý súper – Španiel bol pre nás úplne neznámy, ale priebeh súboja bol rovnako jasný ako ten predošlý. V 3. kole Mirovi veľmi pomohlo, že Poliak porazil Gruzínca v predošlom kole, pretože ten bol ašpirantom na víťazstvo. Proti poľskému džudistovi podal Miro sústredený výkon, zo začiatku síce prehrával na trestné body za pasivitu, ale nevykoľajilo ho to, pokračoval v taktickom výkone a bolo vidieť, že si veril. Do štvrtého zápasu išiel proti Maďarovi Tothovi. S ním v tejto sezóne tiež prehral, no Miro znova dokázal, že dnes nastúpil vo výbornej forme.“ Vo finále už náš reprezentant nedominoval a súper bol nad jeho sily. „Rus Kurbanismajlov je technicky veľmi vyspelý a je až neuveriteľne silný. Miro sa nemá za čo hanbiť, jeho súper mal jasne navrch, čo sa týka fyzických síl. Dnes však podal „Kopo“ asi najlepší výkon za celú sezónu. Stále vládal, nemal žiaden problém. Verím, že mu to takto pôjde aj na majstrovstvách sveta,“ zhodnotil dianie na tatami v Tbilisi Jozef Krnáč.
 
Spokojný s medailou bol samozrejme aj náš reprezentant, no videl aj možnosť na lepší výkon vo finále: „Na jednej strane som spokojný, na druhej strane nie som. Rus bol veľmi silný, bol asi odo mňa silnejší, ale mohol som vyskúšať niečo viac.“ Ešte pred mládežníckym olympijským podujatím v Tbilisi obsadil Kopiš 5. miesto na majstrovstvách Európy. Toto umiestnenie považuje za predsa len lepší výsledok než medailu z EYOF: „Za svoj doterajší najlepší výsledok túto medailu nepovažujem. Predsa len na majstrovstvách Európy som skončil piaty, no dokázal som tam poraziť svetovú jednotku aj iných kvalitnejších súperov ako dnes. Aj EYOF ale určite má svoju kvalitu.

Tréner nášho džudistu na jednej strane súhlasí, no je presvedčený, že "Kopo" si uvedomí skutočnú hodnotu tejto medaily až neskôr. „Turnaj v Tbilisi má vysokú úroveň, štartujú tu vysoko nasadení džudisti. Je pravda, že majstrovstvá Európy a sveta sú u nás cenené trochu viac, no som presvedčený, že s odstupom času si Miro uvedomí hodnotu tejto medaily,“ dodal na záver tréner Jozef Krnáč.

Ako poslední sa spomedzi Slovákov v Tbilisi predstavili chlapci v štafete na 4x100 metrov. Slováci sa do finále kvalifikovali po zisku 7. miesta v piatkových rozbehoch s časom 45,04 s. V sobotu svoje umiestnenie vylepšili a úplne senzačne napokon obsadili 3. miesto a získali pre Slovensko v poradí štvrtý cenný kov. Svoj čas chlapci oproti včerajšku ešte vylepšili na 44,29 s.

Tréner slovenských atlétov v Tbilisi Vladimír Bezdíček neskrýval z tohto cenného výsledku nadšenie: „Z úspechu chlapcov mám veľkú radosť. Aj keď cesta za medailou bola veľmi ťažká. Už len prebojovať sa do finále bolo náročné, veď chalani dokonca aj spadli. Včerajší čas zlepšili o deväť desatín a výkon 44,28 s, ktorý dnes dosiahli je dosť slušný na dorasteneckú štafetu do 16 rokov.

ko to už býva k víťazstvu potrebujete aj šťastie dobré okolnosti. To všetko sa k našim chlapcom počas štafety či už dnes alebo včera priklonilo. „Mali sme obrovský kus šťastia, to treba povedať. Viacero štafiet iných krajín bolo diskvalifikovaných, a to nás posunulo na vyššie miesta. Chlapcom ale musím poďakovať za ich výkon, urobili pre medailu maximum,“ načrtol tréner Bezdíček. Veľkú zásluhu na medaile má podľa neho tímový duch, ktorý v tíme vládol od začiatku: „Je to veľmi perspektívna skupina atlétov. Mohli by sa zísť v podobnom zložení aj na majstrovstvách Európy do 17 rokov a myslím si, že táto medaila ich nakopne tým správnym smerom k ďalším tréningovým jednotkám. Verím tomu, že by sa mohli objavovať aj na vyšších športových fórach. V tíme sa vytvorila neuveriteľná chémia.“

Špecifikom nášho štafetového tímu bol Adrián Baran, ktorý nie je šprintér a v Tbilisi štartoval v hode diskom a vrhu guľou. „Adriána si veľmi vážim, pretože absolvoval predtým dve finále (v hode diskom a vrhu guľou) a svojim nadšením a húževnatosťou prispel k tomu, že sme sa do finále dostali. Dnes bežal oveľa lepšie ako včera, trénovali sme aj odovzdávky a ukázalo sa, že tím vedel, že chce dosiahnuť dobrý výsledok a všetci pre to urobili maximum.“ Keďže bola medaila úplne nečakaná, radosť všetkých vrátane aktérov štafety bola obrovská: „Chalani to berú ako obrovský úspech, bolo dokonca vidieť, že dievčatá im to v dobrom závidia. Každý by predsa len chcel siahnuť na medailu, od chlapcov to nikto nečakal, a preto si úspech užili ešte o to viac. Pre všetkých bez rozdielu je to obrovská vzpruha do ďalšej kariéry, pretože videli, že sa to jednoducho dá.“ Záverečné hodnotenie všetkých atlétov je najmä, no nie len, z pohľadu tohto úspechu vysoko pozitívne: „V Tbilisi bol výborný mančaft, nie len po stránke výkonnostnej, ale aj po ľudskej stránke. Dokázali rešpektovať jeden druhého, rešpektovali svojich vedúcich a podriadili výkonom a úspechu všetko.“

Zdroj: olympic.sk, 31.7.2015, 1.8.2015