Slovenský štát (1939 - 1944)

Už koncom roka 1938 vznikali na Slovensku  športové zväzy, ktoré sa stávali súčasťou vlastnej organizačnej základne. Proces jej budovania vyvrcholil v marci 1939 konštituovaním centrálneho riadiaceho športového orgánu – Slovenskej ústrednej športovej rady (SÚŠR) na čele so Štefanom Jakubcom, Vojtechom Okoličánym a Júliusom Gabčom. V hierarchickej štruktúre rady nasledovali náčelníci konkrétnych športových zväzov a taktiež dvaja zástupcovia menšín – Nemeckého telovýchovného a športového zväzu a Maďarského telovýchovného zväzu.

Ešte predtým boli nariadením vlády zrušené všetky telovýchovné spolky na Slovensku (Sokol, Orol, Zväz robotníckych telocvičných jednôt, Federácia proletárskej telovýchovy, židovský zväz Makabi, YMCA a YWCA, skauting a ďalšie) a nahradené jedinou – Hlinkovou gardou (HG). Športové hnutie takáto reorganizácia nezasiahla a pôsobilo naďalej relatívne neobmedzene. Viaceré športy sa na Slovensku úspešne rozvíjali, aj keď vzhľadom na vojnovú situáciu, na medzinárodnom poli iba v rámci daných kontaktných  možností. V mnohých  športových odvetviach začali pôsobiť reprezentačné výbery Slovenska.

Na podnet SÚŠR sa 18.6.1939 uskutočnilo ustanovujúce zhromaždenie Slovenského olympijského výboru (SOV). Post predsedu získal Gejza Rehák, od decembra 1940 Jozef Terlanda. Ten však vzhľadom na vojnový stav a nekonanie OH a ZOH nemohol rozvinúť hlavnú náplň svojej existencie.

Na piedestáli popularity športov zostal futbal. 4. novembra 1938 bol založený Slovenský futbalový zväz a bola stanovená štruktúra nového riadiaceho orgánu so štyrmi futbalovými župami. Domácemu dianiu dominoval bratislavský futbal, keď ligové primáty získali ŠK a OAP. Zdatných súperov mali najmä v FC Vrútky, ŠK Žilina a AC Považská Bystrica, víťazovi slovenskej pohárovej súťaže 1939.  V rovnakom roku bola utvorená slovenská reprezentačná jedenástka, ktorá zohrala v rokoch 1939 až 1944 šestnásť medzištátnych zápasov s Nemeckom, Chorvátskom, Rumunskom a Bulharskom s bilanciou – tri víťazstvá, dve remízy, jedenásť prehier.

Futbalisti OAP v 40. rokoch

Volejbal a basketbal riadil spočiatku spoločný Slovenský basketbalový a volejbalový zväz. Účinným a pragmatickým riešením sa ukázalo ich vzájomné odčlenenie a osamostatnenie oboch kolektívnych športových hier v roku 1942. V roku 1940 vyšli prvé volejbalové pravidlá v slovenčine. Domáca volejbalová špička pod vysokou sieťou sa koncentrovala najmä v Bratislave, ktorej kluboví reprezentanti z ŠK, VŠ i OAP získali tituly majstrov Slovenska.  Na vidieku sa im výkonnostne  približovali volejbalisti v Ružomberku, Žiline, Banskej Bystrici a Nitre. Keďže sa volejbalu i basketbalu pred rokom 1938 venovali aj v mnohých sokolských a orolských jednotách, ktoré boli zlikvidované, hrávali teraz v oddieloch HG. Aj pre hru pod deravými košmi je charakteristická pre toto obdobie  dominancia bratislavských klubov. Od roku 1940 sa organizuje v hlavnom meste Slovenska basketbalová liga mužov a od roku 1942 aj žien. Kvalitný basketbal hrali aj v Trnave, Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Novom Meste nad Váhom. Charakteristické sú nastupujúce medzinárodné kontakty slovenskej reprezentácie i medzimestské súboje najmä so susednými krajinami a ich metropolami, Viedňou a Budapešťou.

Reprezentačný výber žien Slovenska 1944

Ľadový hokej zaznamenal jednu dôležitú udalosť, ktorá spôsobila podstatnú zmenu v hierarchii úspešnosti klubov. 15. decembra 1940 bola otvorená v Bratislave prvá umelá ľadová plocha na Slovensku a ťažisko ľadového hokeja sa presunulo z Tatier do hlavného mesta. Tu bol ešte 6. novembra 1938 založený samostatný Slovenský hokejový zväz na čele s Vojtechom Okoličánym, ktorého onedlho vo funkcii vystriedal Milan Bončo. Zimný štadión pozdvihol úroveň ľadového hokeja, čo pomohlo najmä domácim, bratislavským klubom. Nasledujúcich päť sezón vybojovali tituly majstrov Slovenska iba bratislavské kluby VŠ, ŠK, OAP a HC. Do domácej elity ešte patrili ŠK Banská Bystrica, AC Nitra, Slávia Prešov, ŠK Žilina a HC Tatry. Slovenský ľadový hokej začal vystupovať aj na medzinárodnej scéne.

HC Tatry v sezóne 1943/44

Medzi najúspešnejšie a dynamicky sa rozvíjajúce športy tohto obdobia patril stolný tenis. Darilo sa mu najmä po nástupe Karola Morávka do funkcie predsedu zväzu a Vladimíra Horvátha do funkcie nehrajúceho kapitána slovenskej reprezentácie v roku 1942. V rokoch 1941 až 1944 zohral reprezentačný výber pätnásť medzištátnych zápasov s bilanciou šesť víťazstiev a deväť prehier. Úspechy v dresoch s dvojkrížom na prsiach dosahovali hlavne Ján Kollárik, Max Marinko a Ján Tokár. Pamätnými sa stali ich duely so súpermi z Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Švédska či Španielska. V rokoch 1943 a 1944 preslávili stolnotenisovú Bratislavu prvé dva ročníky veľmi úspešného Dunajského pohára s kvalitnou medzinárodnou účasťou, skvelou úrovňou  i ohlasom doma i v zahraničí.

Slovenská stolnotenisová reprezentácia v roku 1943

Zmenami prechádzal aj tenis. Vo februári 1939 vznikol Slovenský lawn-tennisový zväz, prínosom bolo vybudovanie tenisového areálu ŠK na bratislavskom Tehelnom poli. Centrami obľúbenej hry boli Bratislava, Banská Bystrica a Žilina, medzi jednotlivcami dominovali  najmä Fillo a Markovičová, víťazi viacerých domácich turnajov.  Slovenské tenisové výbery začali pôsobiť aj na medzinárodnom poli, keď zohrali niekoľko duelov s Chorvátskom a Rumunskom.

Marián Fillo v zápase Slovensko - Rumunsko v roku 1943

Väčší rozlet nezaznamenala ani atletika, ktorej chýbala väčšia morálna i finančná podpora, vážnym problémom bol nedostatok atletických stánkov. Slovenský ľahkoatletický amatérsky sväz (SĽAS) bol založený v apríli 1939, jeho náčelníkom sa stal Karol Stráňai, od roku 1942 Rudolf Holzer. Činnosť bola organizovaná v štyroch župách so sídlami v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. SĽAS sa snažil presadiť atletiku aj medzi široké vrstvy obyvateľstva, výkonnosť špičky v behoch, skokoch i hodoch bola iba priemerná, no postupne stúpala. Atletickými centrami sa stali Bratislava, Trnava, Žilina a Prešov. Podarilo sa usporiadať niekoľko medzinárodných podujatí s atlétmi z Rakúska a Chorvátska.  

Otvorenie medzištátneho atletického stretnutia Slovensko - Chorvátsko v Bratislave, 1941

Po nútenom odchode mnohých výborných plavcov i funkcionárov a zániku elitných klubov a oddielov sa plávanie u nás prakticky odrážalo od dna. Začiatkom decembra 1938 bol založený Slovenský plavecký zväz, ktorého súčasťou bola aj sekcia vodného póla. Talentovaní plavci pôsobili vo viacerých slovenských kluboch (TPK Trnava, ŠAC Banská Štiavnica, TTS Trenčín, ZŽ Trenčianske Teplice, POAC Považská Bystrica, POČK Vrútky  a ďalšie), no kvalitu prinieslo vytvorenie OAP, kde sa sústredila špička mužského plávania a SPK Bratislava, v ktorom vynikli predovšetkým ženy i PPK Piešťany. Vo vodnom póle dominoval predovšetkým DSK Bratislava, trojnásobný majster Slovenska.  

Box patril medzi športy so značnou popularitou, vnútornou aktivitou a čulým medzinárodným stykom na klubovej, mestskej i reprezentačnej báze. Slovenský pästiarsky zväz vznikol v decembri 1938 a hneď od začiatku úspešne agitoval za zakladanie nových oddielov a odborov. Najlepší boxeri sa grupovali v Tatrane Bratislava a TŠS Trnava, neskôr jednoznačne v BC Slovakia Bratislava. V medzinárodných ringoch si merali  slovenskí pästiari sily so súpermi z Chorvátska, Nemecka, Talianska, Rakúska a Španielska. Lyžovanie zareagovalo na nové podmienky zmenou organizačnej štruktúry, aj keď sa lyžiarsky šport nemohol vo vojnových rokoch rozvinúť naplno. V januári 1939 založili v Liptovskom Mikuláši Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL). Jeho súčasťou bol aj Lyžiarsky zbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov (LZ KSTL) ako jediný predstaviteľ nášho lyžiarskeho športu doma i v zahraničí, ktorý sídlil v Banskej Bystrici. Zameral sa predovšetkým na pretekárske lyžovanie, výchovu mládeže, domáce i zahraničné súťaže, vytvorenie podmienok pre štátnu reprezentáciu. Kvalita bola sústredená najmä do lyžiarskeho odboru Oddielu armádnych pretekárov (OAP), založeného v roku 1940. Práve v tomto roku sa uskutočnili prvé majstrovstvá Slovenska v klasických lyžiarskych disciplínach v Banskej Bystrici a lyžiarska reprezentácia zaznamenala svoj prvý zahraničný štart na Týždni zimných športov v GA-PA. Najúspešnejšími slovenskými lyžiarmi tohto obdobia boli Karol Bruk v alpskej kombinácii, slalome a severskej kombinácii, Tibor Lehotský v zjazde, slalome a alpskej kombinácii, Mária Sobotová, rod. Daňová v alpskej kombinácii a slalome, Elemír Nemesszeghy v severskej kombinácii, Štefan Slivka v skoku a Lukáš Michalák v behu.

Na trati Veľkej ceny Demänovských jaskýň v roku 1939

O napredovanie sa snažili, pochopiteľne, aj ďalšie športové odvetvia, v zložitých podmienkach to mali ale ťažké. Medzi menej rozvinuté či menšie športy môžeme zaradiť krasokorčuľovanie, cyklistiku, zápasenie a vzpieranie, jazdectvo, kolky, šerm, športovú gymnastiku a ďalšie. Viaceré z nich sa výraznejšie  presadili až neskôr.

Zápasníci HG Bratislava v roku 1943